Lupienok zo srdiečka na Podskalke - Farnosť Sása

Prejsť na obsah

Lupienok zo srdiečka na Podskalke

Foto > 2012

LUPIENOK  ZO SRDIEČKA NA PODSKALKE
                             Chata 2. – 5. júl 2012


Vedúce z Lupienka sa rozhodli, že by bolo dobré urobiť si víkendové sústredenie na chate, kde by sme mali kľud a viac času nielen na spoznanie sa, ale aj na nácvik piesní. Deťom sa nápad natoľko zapáčil, že samé si navrhli, čo chcú na chate jesť....
Vybavila sa chata , /ktorá sa nakoniec o jeden deň predĺžila/,  nachystal sa program, pripravil sa materiál piesní, ktoré boli v pláne naučiť sa, vytlačil sa písomný súhlas pre rodičov, urobil sa nákup a túžobne sa čakalo na deň D.
A zrazu ten deň prišiel.
V pondelok 2. júla 2012 sme sa všetci stretli v Sáse ráno o 7.30 hod pred Evanjelickým kostolom. Dokončili sme nákup najpotrebnejších potravín a spoločne sme na autách vyrazili  na Podskalku. Keď sme tam dorazili, ubytovali sme sa a vybalili potraviny...
Aj keď sme mali predbežný plán nášho sústredenia, chceli sme, aby sa deti cítili spokojne a slobodne, tak že sme sa snažili všetko robiť spontánne. Celé sústredenie sme mali spojené so vzorom, ktorým bol malý chlapec Marcelíno. Dieťa, ktoré ako sirota bolo vychovávané v kláštore medzi františkánmi. Bolo to živé dieťa a pri jednej zo svojich nezbedností, objavilo v podkroví kláštora miestnosť, v ktorej bol veľký kríž a na ňom pribitý Pán Ježiš. Prvý moment sa Marcelíno pri pohľade na kríž naľakal a z izby ušiel, ale potom sa vrátil naspäť a stal sa jeho blízkym priateľom, ktorého navštevoval a z kuchyne mu vždy doniesol chlieb a víno. Nakoniec, pod krížom , na stoličke sediaci Macelino zomrel. Takto sa končí príbeh malého Macelína, ktorý dostal pomenovanie: Marcelino chlieb a víno.
Pre tento vzor  /Marcelino chlieb a víno/ som sa rozhodla hlavne preto, lebo sme mali na chate nezbedné deti, ktoré sa radi hrajú , smejú a robia šibalstvá a chceli sme, aby nenútenou formou deti boli nasmerované k tomu, že Pána Ježiša, treba vnímať ako živú bytosť a je veľmi potrebné, aby sme sa stali aj my jeho blízkymi priateľmi a našli si čas na Neho.. Samozrejme nezabudli sme ani na to, že náš spevokol je spojený z Božím Milosrdenstvom a preto sme sa snažili aj v čase medzi 15 -16 hod zastaviť sa v našom kolobehu a pomodliť sa spievajúc aspoň jeden desiatok korunky B.M.. Keďže sme vedeli, že v stredu 4.7.2012 bude o 10 hod sv. omša pre Lupienok a obyvateľov Podskalky, ktorú nám príde odslúžiť náš pán farár A.C.Gierasimczuk, snažili sme deti aj na túto sv. omšu pripraviť tak, že sa vyrobili symbolické obetné dary. Pred tým sme si povedali, čo vlastne znamená slovo milosrdenstvo – cez príbeh dvoch kamarátov....
A aby to deti lepšie pochopili, použili sme mená našich dvoch menších chlapcov, ktorí sa správajú častokrát ako  malé čertíky.

A na základe týchto všetkých podnetov sme začali vyrábať symbolické obetné dary, ktoré sa dali pred oltár na zem do veľkého srdca urobeného zo sviečok. Sviečky mali počas sv.omše svietiť, ale fúkal malý vetrík, tak sa nám ich nepodarilo zapáliť .
Takže okrem zábavy a šantenia vo vode, sme sa deti snažili nielen naučiť sa nové piesne, ale aj duchovne povzbudiť a hlavne im vysvetliť / nie nútením spôsobom/ , že by sme sa mali snažiť byť ako malý Marcelíno a nezabúdať na Pána Ježiša a vždy si nájsť pre Neho čas. A hlavne, aby sme milovali svojich blížnych a boli voči sebe milosrdní, ako to bolo aj v našom príbehu.
A vtedy budeme dodržiavať Božie prikázania: Keď budeme milovať Boha a milovať blížneho svojho a prijímať ho          takého, aký je ....
Toto bola naša plánovaná misia, ktorú sme sa snažili čo najlepšie na chate splniť.
Snažili sme sa všetko odovzdávať do Božích rúk, lebo sme chceli všetku svoju prácu s ním začínať a s ním aj skončiť.

Pane Ježišu, z celého srdca Ti ďakujem za to, že sme mohli byť – my LUPIENKÁČI – na sústredení : na chate na Podskalke.  Ďakujem Ti za nádherné počasie a aj za to, že sme mali sv. omšu pod holým nebom. Ďakujem Ti za všetkých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom – či organizačne, prípravou jedla pre všetkých, rôznymi aktivitami, alebo modlitbami  a požehnaním atď. – pričinili o to, aby sa nám naše sústredenie na chate podarilo dotiahnuť do konca... Veľké Pán Boh zaplať. Ďakujem Ti  za všetky skúšky, ktoré nás počas týchto dní postretli. Vieme, že si nás iba skúšal, či ti skutočne z úprimného srdca dôverujeme. Ďakujem Ti za dôveru rodičov, ktorí nám zverili svoje ratolesti na 4 dni do našich rúk. Ďakujem  Ti za to, že nám – dúfam všetkým – bolo na chate po celý čas dobre. Ďakujem Ti za každú jednu bytosť, ktorá sa zúčastnila na sv. omši. A samozrejme, veľká vďaka Ti Pane patrí aj za nášho duchovného otca ACG, ktorí nám prišiel ochotne sv. omšu odslúžiť. Prosím pre všetkých účastníkov sv. omše a pre všetkých, ktorí boli s nami na chate a ich rodiny, a aj domácemu pánovi o veľa darov Ducha Svätého a aj Božích milostí, bez ktorých, Pane, nemôžeme kráčať za Tebou. Ďakujem Ti za to, že si mi vnukol myšlienku, aby na našom sústredení sme mali za vzor malého chlapca Marcelína, ktorý bol Tvojim priateľom. Aj my sa chceme snažiť byť Ti tak  na blízku a stať sa Tvojim skutočným priateľom.
Ďakujeme Ti, že sme sa mohli naučiť cez príbeh dvoch chlapcov, čo je to vlastne milosrdenstvo a že v našom živote je veľmi potrebná Láska, pretože jedine ona pochádza od Teba. Ďakujem Ti za to, že na sv. omši sme mohli – my Lupienkáči – nielen zaspievať Tebe na chválu, ale že sme pri obetovaní mohli zaspievať pieseň: „MARCELINO CHLIEB A VÍNO“, ktorá sa stala našou „chatovou“ hymnou,  a k tomu predniesť prosbu, ktorú si vložil do správnej mysle...
Ten text znel takto :
Prijmi Pane k chlebu a vínu, aj našu obetu skromnú.
Lupienky kvetov Ti prinášame, lebo Ťa nadovšetko radi máme.
Všetci sa chceme naučiť, Ježišovým priateľom byť.
Učíme sa od chlapca malého, Marcelínom zvaného.
On zo srdca celého, Ježiša miloval a aj z mála čo mal,
vždy Ježišovi daroval.
Milujeme Ťa Ježišu, a ako obeť najmilšiu
Prijmi naše srdiečka a pošli nám letný vánok na viečka.
Nech pri každom zaviatí sa rohatý prevráti.
Nech Tvoje Milosrdenstvo veľké, naše dušičky krehké,
vedie k správnemu brehu, k najkrajšiemu brehu.
Obetujeme Ti kúsok seba, prijmi ho tam k sebe do neba.

A čo si na záver mám priať?  Iba toľko, aby sa nám to podarilo o rok zopakovať a mohli sme sa v takom hojnom počte a v dobrej nálade aj o rok stretnúť.

Zoznam nás všetkých, ktorí boli na chate, či už na 3 hod, alebo len 1 deň, alebo po celý čas, každý jeden člen sa počíta a sme radi, že bol medzi nami:
Marta Cúttová s jej krstnou,  Samo Filipovský, Mária Pavlíková, Tatiana Pavlíková, Ján Pavlík, Saška Pavlíková,  Žofia Cútová, Mária Cútová, Katarína Šályová  a Kiko, Sofia Šályová, Zuzana Tomašovičová, Beáta Šályová, Matúš Tomašovič, Erika Valentíková, Vanesa Slamková, Monika Paľovová, Terezka Kučerová, Adam Paciga.
      Z.T.

Návrat na obsah